VEĽKONOČNÉ TROJDNIE
Veľkonočné Trojdnie vo farskom kostole vo Veľkých Ripňanoch
——————————————————————–
Veľkonočné Trojdnie v kostole v Malých Ripňanoch
SVÄTÝ TÝŽDEŇ
Vo Svätom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi a sprítomňuje tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.
Svätý týždeň sa začína Palmovou (Kvetnou) nedeľou, čiže Nedeľou Utrpenia Pána. Posledné tri dni Svätého týždňa – tzv. (Veľkonočné) posvätné Trojdnie alebo Triduum – Piatok utrpenia Pána, Svätá sobota a Veľkonočná nedeľa majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí (Trojdnie umučeného, pochovaného a vzkrieseného Krista).
Palmová (Kvetná) nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa požehnávajú palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Požehnanie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Podstatou Štvrtku Pánovej večere je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Vo Štvrtok Pánovej večere predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva «Missa chrismatis». Pri týchto omšiach požehnávajú aj dva oleje: olej katechumenov a olej na pomazanie chorých, a svätí sa aj krizma. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri kňazskej vysviacke. Večerná omša na Pamiatku poslednej večere je akoby «anticipovanou omšou» (sv. omšou slávenou vopred) Piatku utrpenia Pána.
Trojdnie pokračuje Piatkom utrpenia Pána – dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba – červená (farba krvi).
Svätá sobota – je v pravom zmysle slova «a-liturgický deň» (nemá žiadne vlastné liturgické texty – omšu a ani pobožnosť, okrem Liturgie hodín). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Obrady Svätej soboty sa konajú po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Kristovho zmŕtvychvstania, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočnú vigíliu už priraďujeme k Veľkonočnej nedeli.
Vrcholom Trojdnia je Veľkonočná nedeľa, najväčší sviatok našej viery. Slávime Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Každá nedeľa v liturgickom roku je potom «Veľkou nocou týždňa».