Najstaršie písomné doklady o Veľkých Ripňanoch pochádzajú z roku 1156, kedy sa uvádza pomenovanie Ripin. Tento najstarší údaj pochádza zo súpisu desiatkov, ktoré dal spísať ostrihomský arcibiskup Martirius v roku 1156 a ktoré boli odsúhlasené kráľom Gejzom II. V tomto historickom dokumente sa hovorí o našom Slovensku a spomínajú sa mená sedemdesiatich farských obcí na jeho juhozápade. V tejto listine dáva ostrihomský arcibiskup Martirius jemu patriace desiatky (z vymenovaných sedemdesiatich farských obcí) kanonikom ostrihomského kostola. Jednou z vymenovaných dedín je Ripin (Veľké Ripňany). Teda už v roku 1156 bol Ripin (Veľké Ripňany) vymenovaný medzi farským dedinami, ktoré už aj pred rokom 1156 platili desiatky ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý sa v roku 1156 desiatkov v prospech kapituly zriekol.
Je teda isté, že od roku 1156 bol v Ripňanoch farár aj fara, majúci povinnosť odvádzať desiatky. A keď tam bola fara, tak tam bol aj kostol. Presné údaje o vzniku kostola sa žiaľ nezachovali. Vždy bol a je strediskom viery farský kostol, dnes zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Jeho poloha naznačuje, že svätyňa tu stála už v dávnych časoch. Už prvý uhorský kráľ Štefan prikázal, že vždy desať dedín musí postaviť kostol a živiť kňaza. Sú predpoklady, že počas jeho vládnutia bola na tomto mieste postavená kresťanská svätyňa (11. storočie). Neskôr sa tu sformovala aj farnosť. V prvej tretine 16. storočia, v dobe vojen a krádeží, bol kostol poškodený a zrúcaný. Farnosť zanikla. Bolo to určite dôsledkom prvého tureckého pustošenia v roku 1530.
Obec v druhej polovici 16. storočia veľmi silne vzrástla, vďaka čomu bolo možné obnoviť faru a kostol. Bola to zásluha Tomáša Vizkeletiho. Žiaľ, ďalšie tatárske plienenia už v roku 1599 opäť narušili dedinu, kostol a farnosť. Výsledkom týchto plienení a aj reformácie bolo, že farnosť Veľké Ripňany prevzali evanjelickí farári. Roku 1630 sa Michal Vizkeleti postaral o rekatolizáciu farnosti a získal pre obec aj katolíckeho kňaza.
Samotný farský kostol bol pôvodne v roku 1595 požehnaný ako Kostol narodenia Panny Márie, neskôr v roku 1853 bol klasicisticky prestavaný a posvätený ako kostol sv. Jána Nepomuckého. Dnes je to jednotlivá stavba s krížnou loďou, s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby, loď je zaklenutá štyrmi poľami krížovej hrebienkovej klenby. Fasády sú nové, interiérové maľby doplnili F. Pap a E. Petrikovič. Hlavný oltár je z roku 1804 (ako jeden celok v šesťdesiatych rokoch 20. storočia dovezený z Čiech). Centrum oltára je obraz sv. Jána Nepomuckého od Franza Schöna.
Do farnosti Veľké Ripňany patria dve filiálky: Malé Ripňany a Lužany, ktoré majú svoje kostoly.