Úvod
Pane, chceme ťa nasledovať na Tvojej krížovej ceste, na ktorej si trpel z lásky k nám, aby si nás vykúpil a ukázal nám ako máme prežívať najhlbšie tajomstvo ľudského života – tajomstvo bolesti. Kľakáme pred tvojím krížom, aby sme načerpali silu a pripodobnili sa Tvojmu čistému, pokornému Srdcu. Vyzývaš nás, aby sme šli za tebou.. Chceme ísť, veď nič lepšieho by sme aj tak nenašli. Bez Tvojej pomoci však nič nedokážeme. Prosíme, daj nám svetlo, aby sme poznali, čo znamená milovať, obetovať sa, slúžiť, a daj nám silu ísť za Tvojím hlasom.
Prvé zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Tlak verejnej mienky a sfanatizovaný dav dokáže prekričať svedomie, znemožniť hľadanie pravdy a vytvoriť zo spravodlivosti zbytočnú byrokraciu. Pilát nechcel byť nespravodlivý, nechcel zostať ľahostajný voči pravde, ale nakoniec bol donútený k porážke, ktorú nezmiernilo ani gesto umytia rúk. Aj my budeme v živote často stáť v situácii odsudzovaného Krista, ale vo vzťahu k sebe i v pozícii Piláta – vo vnútornom boji pri rozhodovaní sa proti prúdu, proti okoliu i proti vlastnej pohodlnosti a ľahostajnosti. A umývanie rúk nebýva spravidla vhodné riešenie, ktoré by zabránilo zlu.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Druhé zastavenie: Ježiš berie kríž na plecia
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Pán berie na seba kríž, berie ho odhodlane, z lásky k Otcovi, z lásky k ľuďom. A hovorí: „Kto chce ísť, za mnou nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Pane, je čosi iné ak sa mi darí hovoriť „som pripravený na čokoľvek“ a niečo iné byť skutočne pripravený keď prichádza utrpenie. Koľkokrát som už zakúsil takéto odhodlanie a koľkokrát som sa zasa snažil kríža zbaviť. Pane, som slabý a nechcem sa hrať na hrdinu, silným sa môžem stať iba s Tvojou pomocou. Viem, že keď sa podriadim Tvojej vôli a zabudnem na seba, stane sa mi Tvoj kríž ľahkým bremenom a príjemným jarmom.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Tretie zastavenie: Ježiš prvýkrát padá pod krížom
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Rozhodli sme sa ísť za Kristom, rozhodli sme sa ísť v jeho stopách, nasledovať ho. Určite je v nás veľké nadšenie, často vidíme nejaký cieľ, najradšej by sme sa k nemu už rozbehli. Často si ale svoj kríž zaťažujeme, pretože sa cítime dostatočne silní. Ale čoskoro začíname pociťovať, že to nejde tak rýchlo, že kríž začína ťažiť. A keď sa ešte objaví nejaká prekážka začíname malomyselnieť a padáme. Cieľ je skutočne blízko nás. Musíme si ale uvedomiť dve veci: Totiž, že naša bezprostredná úloha je vstať – postaviť sa na reálne nohy. A náš konečný cieľ nemôže byť inde ako na vrchole Kalvárie. Zostať pod kopcom nie je žiadne víťazstvo.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Štvrté zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Bola to veľká pocta stať sa matkou Syna Božieho. Nič veľké sa na tomto svete neobíde bez bolesti. Od začiatku musela Mária prinášať obete, niekedy dosť veľké. Tajomná predpoveď „tvoje srdce prenikne meč“ sa naplnila až teraz. Je to bolesť nad všetko pomyslenie. Ale trpí ticho, pokorne sa skláňa pred Božou vôľou. Táto bolesť je však začiatkom jej nového materstva rodiacej sa cirkvi. Pane, daj mi tichosť srdca svojej Matky.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Piate zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha niesť kríž
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Šimon sa vracia z poľa. Ide okolo pravdepodobne náhodou. Cíti sa hlboko dotknutý, že si nemôže ísť svojou cestou, a k tomu musí ešte pomáhať niesť kríž nejakému buričovi. Šimon nie je len človek z prvého storočia Palestíny, ale je typickým predstaviteľom dnešných tuctových ľudí, ktorých životné krédo netvoria odpovede, ale otázky: Čo s tým mám ja spoločného? Čo z toho budem mať? Ale rovnako ako Šimon sa ani my krížu nevyhneme. Rozdiel bude iba v tom, či niekto ponesie kríž z donútenia a na konci ho od seba odhodí, alebo či niekto kríž prijme a tým dá svojej krížovej ceste zmysel.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Šieste zastavenie: Veronika utiera Ježišovi tvár
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Veronika hneď vie, čo treba. A ja by som chcel pomáhať. V hlave mám plno veľkolepých plánov, ako všetky svoje sily, celý svoj život venujem druhým. Pritom nedokážem pomôcť v najobyčajnejších veciach: pochopiť druhého, potlačiť na chvíľu svoju vlastnú vôľu. Vedel by som čo mám robiť keby som stál na mieste Veroniky? Je to vec zvláštneho nadania? Nie – to iba láska uschopňuje ku všetkému. Nebúra, neničí, je mierna, pokorná, trpezlivá, milá…
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Siedme zastavenie: Ježiš padá druhýkrát pod krížom
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Padáme často. Fyzicky i morálne. A vždy po každom páde najskôr zisťujem či nás niekto nevidel. Ak áno alebo keď je zrejmé že pravda vyjde najavo, rýchlo hľadáme a vymýšľame príčiny pádu. Vinu hľadáme mimo seba. Zhadzujem to na niekoho iného alebo na okolnosti. Kristus opäť padá, ale príčina pádu je v ňom samotnom – v jeho láske k padajúcemu človeku.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
ôsme zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Bolo potrebnej veľkej sily, aby zmučený, vysilený Kristus dokázal uviesť na pravú mieru pokrytecký súcit žien… Príklad pre nás, keď aj dnes sú ľudia málo úprimní a ich dobrá vôľa sa mnohokrát miesi s pokrytectvom. Dokážeme im trpezlivo pomáhať, aby si priznali pravdu a vedeli zmeniť zmýšľanie? Netýka sa toto Kristovo napomenutie aj nás?
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Deviate zastavenie: Ježiš padá tretíkrát pod krížom
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Prorok Iziáš napísal: „Som ako baránok vedený na zabitie“. A zasa inde, v jednom žalme sa modlíme: „Som už iba červ a nie človek, ľuďom na posmech, davu na opovrhnutie“. Toto Iziášovo a žalmistovo proroctvo sa stáva v tomto okamihu drastickou realitou. Na jednej strane Boh, na druhej strane veľkosť ľudskej pýchy a ľudského hriechu. Ale je tu aj niečo viac: Vedľa zakrvaveného tela Božieho syna, na ktorého sa lepí prach, vyrastá nový rozmer ľudskej dôstojnosti. Žalmista sa pýta: „Čože je človek, že myslíš na neho?“ A my si môžeme položiť podobnú otázku: „Kto je človek, kto som ja, že kvôli mne tu môj Boh umiera ako „červ“ a nie človek?!“
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Desiate zastavenie: Ježiš je vyzlečený zo šiat
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Nad všetky utrpenia býva ešte horšia strata cti – tá neponechá človeku takmer nič, raní najhlbšie korene jeho osobnosti. Človek zostáva sám, ale i nahý, vydaný každému napospas. I to musel boží Syn prežiť, aby nezostalo v ľudskom utrpení nič, čo by nezakúsil. Aj ja mám na tom svoj podiel. Tým, že som druhých zbavoval cti svojimi zbytočnými, neuváženými rečami. Odpusť mi to, Pane.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Jedenáste zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Stojíme niekde schovaní a možno myslíme na seba, na svoj strach. Možno vnútorne prejavujeme súcit, snáď i cítime vnútorný odpor voči takej krutosti, a pretože poznáme cenu tohoto utrpenia, chceme byť vďační. Ale podstata kríža pre nás nie je len vo vykúpení, ale i v nasledovaní. V nasledovaní ja v tomto okamihu nemohúcnosti, spútanosti. opustenosti… Nasledovanie nie je len pripravenosť na prijatie podobných chvíľ, ale je to i konkrétna pomoc opustenému Ježišovi, ktorý trpí v trpiacich bratoch, ktorý potrebuje potešiť v smutných bratoch. Nasledovanie znamená aj plakať s plačúcimi, trpieť s trpiacimi, mlčať s mlčiacimi.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Dvanáste zastavenie: Ježiš na kríži zomiera
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Je dokonané: Keď sa nechal zbaviť všetkého, i útechy z Otcovej blízkosti, obetuje Kristus i to posledné – svoj život. Od tejto chvíle je ľuďom zjavená najhlbšia pravda, paradox ľudského života – kto sa chce stať veľkým, musí sa stať malým, a kto chce nájsť svoj život, musí ho stratiť. Jediná skutočná výška je Kristov kríž.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Trináste zastavenie: Ježiša skladajú z kríža
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Tajomstvo hlbokého mlčania, obrovskej bolesti zdanlivo ukazuje beznádej. Tajomstvo zničeného zmyslu vlastného života. Tajomstvo, ktoré v tej chvíli nemalo nič spoločného s blížiacou sa slávnosťou veľkonočných udalostí. Čo prežívaš, Mária? Tvoja bolesť má rovnakú veľkosť, akú si mala radosť keď si vo svojom náručí držala dieťatko – tak podivuhodne počaté a narodené. Opäť držíš jeho telo, v ktorom ale už niet života, telo na ktoré sa podpísalo celé ľudstvo a neraz i každý z nás svojimi hriechmi. Tajomstvo bolesti je spojené s láskou, pretože bolesť rastie s veľkosťou lásky. Mária, ďakujeme ti, že si splnila i túto úlohu.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Štrnáste zastavenie: Ježiša pochovávajú
– Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti.
– Lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Následkom hriechu človeka sa zem stala slzavým údolím a je posiata hrobmi. Boh nám nemohol inak pomôcť, iba tak že zostúpil do tohoto slzavého údolia a vzal na seba ľudský údel – a to ten najposlednejší. Je uložený do hrobu a tým je prípad Ježiša nazaretského – kráľa židovského vybavený. Nie je tomu inak ani v našej dobe a našej spoločnosti. Ale Kristus tretieho dňa vstal z mŕtvych a kresťanstvo je posolstvom života a nádeje. Daj mi, Pane, vytrvať v tejto viere.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Záver
Pane Ježišu, my už vieme, že po týchto štrnástich zastaveniach trpiacej lásky nasleduje aleluja – zmŕtvychvstanie – vzkriesenie. To nám na jednej strane vysvetľuje zmysel Tvojho utrpenia, ale na druhej strane sa Tvoj kríž dostáva do pozadia, takže ho skutočne neprežívame, a svoj vlastný kríž by sme tiež najradšej obišli. Ale kríž je jediná cesta. Preto sa ešte raz vraciame pod Tvoj kríž a prosíme Ťa, aby si s nami, rovnako ako s Jánom obnovil zasvätenie: „Žena, hľa tvoj syn.“ „Synu, hľa tvoja matka.“
(chvíľa ticha)
Na úmysel Svätého Otca: Otče náš. Zdravas. Sláva Otcu.